Vitajte môžete sa Prihlásiť alebo si Vytvoriť konto

- RUTINA- krátky príbeh

Top produkty
0
(0)
- RUTINA- krátky príbeh

- RUTINA- krátky príbeh z mlynárskeho prostredia

Cena s DPH 0,00 €

Cena bez DPH0,00 €

Interný kód 608.00
KOD
EAN
Merná jednotka
Odkazy
Priemerné hodnotenie
0

0.00
Hodnotilo 0 Užívateľov
10x
20x
30x
40x
50x

RUTINA

 

     Mlynárovi a jeho spolupracovníkom zo začiatku trvalo, kým sa naučili všetko okolo mlyna. Po čase však už ovládali všetko potrebné a práca sa stala rutinnou záležitosťou. Každý vedel čo má robiť, keďže sa to dennodenne opakovalo. Zanedlho mal mlyn toľko zákaziek, že nestačil mlieť.

     Preto sa začalo pracovať sa na tri zmeny. Ráno o šiestej začínal Lukáš. Lukáš bol nízky šikovný chlapík. Jeho práca bola veľmi dôležitá. Premazával ložiská, nastavoval mlecie stroje a odstraňoval menšie poruchy. A aby toho nebolo málo, mal aj vodičský preukaz na nákladné autá a tak preberal dovezené obilie. Na druhú zmenu o druhej nastupoval Jano. Ten všetko pozapisoval a oprašoval stroje. Spomedzi všetkých zamestnancov bol najväčším odborníkom v príprave a varení kávy. Po Janovi nastupoval o desiatej večer na nočnú zmenu Mišo. Ten prišiel vždy oholený, navoňaný kolínskou a so zlatou retiazkou na krku. Mišo mal na starosti bezproblémový chod strojov. Staral sa o ne tak príkladne, že počas jeho služby nebola nikdy zaznamenaná porucha.

     Lukáš, Jano a Mišo sa dennodenne takto striedali a všetko išlo ako po masle. Namáhavé dni rutinne plynuli. Štvrtým, nemenej dôležitým členom, mlynárskeho tímu bol Maňo. Maňo bol hlavným dovozcom obilia. Keď Maňo doviezol pred mlyn plné nákladné auto pšenice, vždy zatrúbil. To bol signál pre Lukáša. Hneď vybehol pred mlyn a vystriedal Maňa za volantom nákladiaku. Cúvol na násypný kôš, zdvihol korbu a vysypal obilie. Tak to prebiehalo každý deň. Raz sa však rutina narušila.

     Jedného dňa opäť raz Lukáš vystriedal Maňa za volantom a vysypal obilie. Maňo medzitým sedel v kancelárii.

     „Už som vysypal,“ oznámil Lukáš Maňovi, „dovez ďalšiu fúru.“

     „Dobre, už idem, len dojem,“ povedal Maňo a zahryzol do chleba s cibuľou.

     Napchal si do úst posledný kúsok a vybral sa k nákladiaku. Sadol, naštartoval a vyrazil pre ďalšiu fúru.

     Zrazu si všimol ľudí na chodníku ako rozhadzujú rukami. Nerozumel čo to má znamenať. Pozrel do spätného zrkadla a zdúpnel. Korba na aute zostala zdvihnutá a viseli na nej drôty. Už vedel, prečo ľudia mávali rukami. Zalial ho studený pot. Korba postŕhala telefónne prípojky do domov aj do mlyna.

     „Čo si to urobil!“ kričal naňho Lukáš.

     Maňo vyšiel z auta a pozrel na tú spúšť.

     „Ja, ja som si to vôbec nevšimol...“ hapkal Maňo.

     „A kde máš oči!“ ďalej naňho ziapal Lukáš, „vyrobil si si riadny prúser!“

     Zanedlho už stál Maňo na koberčeku pred šéfom – mlynárom. Ten zatínal zuby i päste a ani sa na Maňa nepozrel.

     „Prepáčte, ja, ja som nechcel,“ ospravedlňoval sa Maňo ako malý chlapec.

     „Ty si riadny kus...“ hlesol mlynár, ale nedopovedal. Radšej si zahryzol do jazyka.

     Maňo čakal čo bude ďalej, ale mlynár už nepovedal nič.

     „Choď preč,“ odpovedal mu mlynár na jeho spýtavý pohľad.

     „Na budúce si dávaj väčší pozor. Nech sa to viac neopakuje,“ dodal, keď bol Maňo v dverách.

     Maňo si vydýchol. Myslel si, že mlynár s ním nadobro skončil. V duchu sa tešil, že bol k nemu taký zhovievavý.

     Napriek tomu sa však už škoda stala. Kancelária ostala tichá na niekoľko dní. Hluchý telefón znamenal žiadne objednávky. Až po pár dňoch sa vrátilo všetko do starých koľají.

     Maňo si už dával veľký pozor. Po čase opäť stratil pozornosť a rutina ho znova dobehla.

     Jedného dňa šiel s nákladiakom od mlyna do sila k poľnohospodárom pre ďalšiu fúru. Auto postavil na váhu kvôli odváženiu prázdneho vozidla.

     „To nie je možné,“ zhíkol jeden.

     „Čo sa stalo?“ opýtal sa druhý.

     „Pozri, aha, máme poruchu.“

     Na sile sa strhla trma vrma. Prázdne auto vážilo 18 ton, pričom malo vážiť o niekoľko ton menej.

     „Nechápem to,“ krútil hlavou privolaný mechanik, „veď tá váha je nová.“

     „Na čo im bola nová váha,“ húdol si popod nos Maňo, „veď stará váha im vážila správne.“

     V tom Maňo zmeravel a vyskočil na korbu. Odhrnul plachtu a skoro odpadol. Pod plachtou bolo plno pšenice.

     „Ty si nám tu doviezol auto plné pšenice?!“ klepkali si zamestnanci sila na čelo.

     Maňo sa červenal. Veľmi sa hanbil. Presne vedel, prečo sa to stalo. Lukáš to v mlyne nevysypal. Maňo ani neskontroloval, či je auto prázdne, rutinne sadol za volant a vyrazil do sila.

     Keď to Maňo ľuďom v sile vysvetlil, chytali sa za čelo a smiali sa. Zároveň im odľahlo a boli radi, že ich váha je v poriadku.

     Po tomto druhom trapase sa Maňo už skutočne poučil, nikdy viac nespôsobil svojim konaním žiadny problém a stal sa najvzornejším zamestnancom.