Lický chlieb- Chorvatsko

Na prípravu chrumkavého a teplého chleba, ktorý môže nasýtiť všetkých hladných členov ich početných rodín, kupovali lické gazdiné celozrnnú múku získanú tradičným spôsobom, mletím zrna obilnín medzi dvoma kameňmi v mlynoch. Na rozdiel od dnešných druhov chleba, ktoré sa vyrábajú z múky nízkej kvality a sú preto menej výživné, býval chlieb voľakedy výrazne výživnejší a trvácnejší. Najčastejšie sa vyrábal z kukuričnej múky a najprv sa piekol v ohnisku, pokrytom popolom a uhlím, aby sa objavením „peky“ (peka je špeciálna nádoba so zvonom) sa zmenil na osobitnú špecialitu.

Pre prípravu chleba pod pekou treba mať trpezlivosť a trochu zručnosti, lebo sa pre najlepší účinok miesi ručne. Keďže niekedy kvas nebýval samozrejmosťou, počas každej prípravy chleba sa kvas oddeľoval a kúsok cesta sa vložil do múky na ďalšie použitie, a pri výrobe nového chleba sa roztopil a použil na kysnutie cesta. Zložky, z ktorých by sa vyrábal teplý a voňavý chlieb, boli múka, voda, soľ a kvasnice. Múka sa dávala do veľkej misy, pridala sa štipka soli a rukou sa v jej strede vytvorila dierka, do ktorej sa pridal kvások. Tento gazdiné rozmiešali postupným pridávaním teplej vody a pomaly doň pridávali múku, a zvyšok teplej vody, kým sa všetky zložky harmonicky nespojili.

S cestom sa zaobchádzalo nežne, aby zostalo mäkké a bohaté. Po miesení zakryla gazdiná cesto utierkou a nechala ho kysnúť na teplom mieste. Keď sa cesto zdvihlo, miesilo sa ťahaním okrajov k jeho stredu, aby v ceste bolo čím viac vzduchu. Potom sa cesto zase nechalo na teplom mieste, aby sa ďalej zdvíhalo. Cesto sa potom položilo na pomúčený lopár na chlebovú pec, tvarovalo sa podľa želania a nechalo sa ešte trošku dvihnúť.

Na ohnisku by sa z kúskov suchého viniča, smreku a podobného horľavého dreva rozložil oheň na peku. Počklalo sa kým oheň dohorel a ostala iba pahreba, a zároveň by sa hriala aj samotná peka. Keď bola pahreba pripravené a peka zohriata, uhlíky sa rozhrabali a na hlinené dosky sa dalo cesto pripravené na pečenie. Cesto na chlieb sa zakrylo pekou a na ňu sa lopatkou nahrnula pahreba. Po takmer pol hodine pečenia, treba peku otvoriť, aby sa vypustila para a chlieb otočil, aby sa tak rovnomerne upiekol zo všetkých strán. Potom sa opäť zakryje pekou, na ktorú sa nahrnie uhlie a pečie sa ešte najviac pol hodiny.

Gazdiná potom zaťukala prstom po kôrke chleba a ak sa ozval dutý zvuk, znamenalo to, že je dobre upečený. Po vychladnutí sa domáci chlieb nakrájal na krajce a natieral šmalcom alebo sa namáčal do okoreneného olivového oleja.