Vitajte môžete sa Prihlásiť alebo si Vytvoriť konto

rezen príbeh

Top produkty
0
(0)
rezen príbeh

rezen pribeh

Cena s DPH 0,00 €

Cena bez DPH0,00 €

Interný kód 523.00
KOD
EAN
Merná jednotka
Odkazy
Priemerné hodnotenie
0

0.00
Hodnotilo 0 Užívateľov
10x
20x
30x
40x
50x

ZDRAVÝ REZEŇ

 

     Mlynár sa oprel o vrece s múkou a zamyslel sa. Mlynárske remeslo už nie je také, aké bolo kedysi. Niekedy sa mlela iba pšenica a pár ďalších druhov obilnín. Dnes sa už melie všetko možné aj nemožné. Raz darmo. V dnešnej dobe chce veľa ľudí žiť zdravo. Napríklad chlapi a ženy, ktorí sa venujú fitness majú radi ovsenú múku, či vločky. Nielen celiatici zasa idú za bezlepkovou pohánkou, ryžou a inými obilninami. V zime sú veľmi obľúbené pšeničné a ražné múky. Veľkým hitom je v súčasnosti tiež kváskové pečenie chleba, koláčov, či knedlí.

     Mlynár si spomenul na jednu z tých zákazníčok, ktoré sa zdravo stravujú.

     „Dobrý deň,“ pozdravila, keď vstúpila dovnútra.

     Mlynár si ju premeral. Staršia, elegantná, milo vyzerajúca pani. Čo asi môže chcieť?

     „Dobrý,“ odzdravil, „čo si prajete?“

     „Prosím vás päť kíl lúpanej pohánky.“

     „Bledej?“ spýtal sa mlynár.

     „Áno, môže byť.“

     „Nech sa páči,“ podal jej mlynár vrecko.

     „Ďakujem.“

     „Prepáčte, nechcem byť nezdvorilý, ale môžem sa opýtať, čo z toho budete robiť?“ pozrel mlynár na zákazníčku.

     „Ale nie, to je v poriadku,“ usmiala sa naňho, „robím z toho falošnú zabíjačkovú kašu.“

     „Falošnú zabíjačkovú kašu?“ zopakoval mlynár, „to som ešte nepočul. A čím je falošná?“

     „Viete, ja zo zdravotných dôvodov už nemôžem jesť bravčovú zabíjačkovú kašu. Preto ju robím falošnú tým spôsobom, že uvarím pohánku, ktorú pomastím olejom a pridám všetky korenia, ktoré idú do pravej zabíjačkovej.“

     „A čo bravčové oškvarky?“ opýtal som sa.

     „Aj to mám vyriešené,“ odvetila pani, „kúpim tvrdý syr, ktorý sa nerozpúšťa, nakrájam ho na kocky a trochu osmažím. Jedla by som to stále. Aj všetkým doma to chutí.“

     „Hm, to znie naozaj výborne,“ prisvedčil mlynár, „poviem žene, nech to niekedy tiež skúsi.“

     „Určite to vyskúšajte, je to delikatesa,“ usmiala sa pani, „tak dovidenia.“

     „Dovidenia.“

     Mlynár to večer rozpovedal manželke a tá nelenila. Hneď na druhý deň pripravila falošné zabíjačkové menu. Pani mala pravdu. Bolo naozaj výborné. Od tej doby to bola v mlyne pravidelná súčasť jedálnička.

     Inokedy zasa za mlynárom prišiel pán, ktorý mal veľmi naponáhlo.

     „Čo by ste si prosili?“ opýtal sa ho mlynár.

     „Potrebujem pätnásť kíl obilia na mletie múky,“ povedal chvatne chlapík.

     „Nech sa páči,“ podal mu vrece mlynár.

     „Vďaka,“ hlesol muž.

     „Máte na to elektrický mlynček?“ opäť bol zvedavý mlynár.

     „Nie, to sa nesmie mlieť na elektrickom mlyne.“

     „Prečo?“ nerozumel mlynár.

     „Ak by sa to mlelo na elektrickom, stratilo by energiu. Preto melieme na ručnom.“

     „Aha. Ešte som nepočul o strate energie, ale keď myslíte.“

     „Áno, je to tak. Potom z čerstvej múky upečieme chlieb, ktorý je neskutočne fantastický. Ale už musím bežať. Snáď stihnem západ slnka na kopci na Žarnovicu. Dovi.“

     „Majte sa.“

     Mlynár pokrútil hlavou nad náhliacim sa chlapíkom. Všelijakí sú tí ľudia.

     Inokedy mal zasa mlynár zvláštny telefonát.

     „Dobrý deň, chcel by som sa poradiť ohľadom zdravého stravovania,“ ozvalo sa na druhej strane linky.

     „Aha,“ zháčil sa mlynár, „neviem, či vám budem vedieť poradiť, ale skúsim to.“

     „Viete, manželka je v nemocnici, všetci sme nejakí chorí a cítim, že musíme prejsť na zdravé stravovanie. Chcem vás preto poprosiť nejakú zdravú múku na obaľovanie rezňov.“

     „Hm, o zdravej múke na obaľovanie rezňov som nepočul... Ale skúsim niečo pozisťovať. Dajte mi na vás číslo a ja vám zavolám.“

     Volajúci nadiktoval číslo a zložil.

     Mlynár nelenil a zisťoval v múdrych knihách. Po čase našiel odpoveď na zákazníkovu otázku.

     „Dobrý deň,“ pozdravil mlynár po tom, ako ten na druhej strane dvihol telefón, „volám vám k tomu zdravému rezňu.“

     „Á, dobrý deň. A prišli ste na niečo?“

     „Áno. Skúste kukuričnú hladkú múku. Nemôžem vám zaručiť, že to bude nejaké super zdravé jedlo, ale predsa len o čosi zdravšie ako z klasickej múky.“

     „Ó, ďakujem, veľmi ste mi pomohli,“ ozvalo sa na druhej strane.

     Netrvalo dlho a za mlynárom zavítal pán z druhej strany telefónnej linky. Z mlyna odchádzal celý vytešený s vrecami, ako inak, kukuričnej múky.