STRATENÝ HRNČEK     Mlynárstvo je na prvý pohľad krásne a romantické remeslo. Zurčiaci potôčik lenivo otáčajúci mlynské koleso, rozsýpajúce sa zrno, usmievajúci sa mlynár celý biely od múky...  No mlynárstvo nie sú len takéto pekné obrázky. Mlynárstvo je najmä ťažká drina a veľa potu. Na to však myslí len málokto. Na drinu veľmi nepomyslel ani mladík, ktorému od malička učarovalo mlynárske remeslo a celé detstvo i mladosť túžil stať sa mlynárom. O svojich snoch neustále hovoril aj svojej nastávajúcej, ktorá sa tiež rýchlo nadchla pre túto myšlienku. Spoločne si preto plánovali svoju budúcnosť v mlyne len čo sa vezmú. Zanedlho svoju lásku spečatili svadbou na ktorej im hostia darovali množstvo darov. Najvzácnejším z nich bola súprava kuchynského porcelánu. Nevesta si ju starostlivo uschovala a opatrovala ako najkrajšiu spomienku na najšťastnejší deň v ich živote. Bola to pre ňu taká vzácnosť, že porcelánovú súpravu používala len na výnimočné príležitosti.

     Krátko po svadbe sa mladomanželom splnil sen. Mali svoj vlastný mlyn. Zo začiatku boli plní nadšenia. To však zanedlho vystriedalo vytriezvenie, keď zistili, že byť mlynárom je riadna drina a zahŕňa to veľmi veľa úkonov na ktoré predtým ani nepomysleli. Pri tom všetkom začiatočníckom frmole si napríklad ani neuvedomili, že majú málo lopatiek na naberanie múky, ktorú ručne balili do vreciek. Mlynár premýšľal, čím by si mohol narýchlo pomôcť. V tom si spomenul na litrový hrnček zo svadobnej porcelánovej súpravy. Uistil sa, že manželka nepozerá a nebadane ho vzal zo skrine. Hrnček mu pri práci veľmi pomohol a vrecia boli zanedlho naplnené. Akurát vtedy prišiel zákazník prevziať si ich. Keď vrecia naložil do auta, odišiel so spokojným výrazom v tvári. Mlynár sa tiež spokojne usmial. Bol rád, že všetko stihol. Keď však za sebou začal upratovať, spomenul si na hrnček. Kde asi len môže byť... Všetko prehľadal, no nikde ho nenašiel. Vtom za ním prišla jeho žena. Opýtala sa ho, či nevidel hrnček zo súpravy. Tváril sa, že o ničom nevie. Bál sa jej povedať na čo ho použil a že ho stratil. Tej noci nemohol zažmúriť oka. Nedalo mu to spať. Nechápal, kde sa mohol ten hrnček podieť.

     Na druhý deň k nim prišiel zákazník zo včerajška. V ruke držal hrnček a nevyzeral veľmi prívetivo. Keď mlynár uvidel hrnček, veľmi sa potešil. Zákazník mu ho podal a povedal, že ho našiel vo vreci. Tvrdil, že ho tam mlynár dal preto, aby mu nemusel dať múku. Mlynár sa nad tým zasmial a zákazníkovi všetko vysvetlil. Zákazníkov nahnevaný výraz sa tiež premenil na úsmev. Vtedy prišla mlynárova žena. Mlynár jej vysvetlil, čo sa stalo s hrnčekom. Najskôr bola naňho nahnevaná kvôli tomu na aký účel použil hrnček z jej vzácnej porcelánovej súpravy. Hnev ju však rýchlo prešiel, pretože bola koniec koncov rada, že sa jej hrnček našiel.